20. 1. 2017:  13. 1. 2017 v DJZ PUĽS PREKONAL SÁM SEBA

Keď sme minulý rok boli na vystúpení (Poddukelského umeleckého ľudového súboru) PUĽS, ktorý predviedol program U nás na dvore, tak sme odchádzali domov s pocitom, že to bol program na neprekonateľnej úrovni. Viacerí hostia po predstavení, a boli medzi nimi aj z Bratislavčania, hovorili, že zatiaľ nič krajšieho nevideli!  O to väčšia bola naša zvedavosť, čo nám predvedú naši Puľsáci v tomto roku na Novoročnom koncerte. Program bol naplánovaný v duchu kresťanských tradícií, udržiavaných podľa byzantského obradu, ktoré sa riadia Juliánskym kalendárom. Tu na našom Východe sa používa aj názov rusnácke sviatky.

Divadlo Jonáša Záborského (DJZ) v Prešove bolo celkom plné a s istým napätím návštevníci čakali na začiatok koncertu. A začalo sa. Konferencier oznámil stručný obsah predstavenia a z jeho slov sa dalo vytušiť, že to opäť bude niečo nové. V prvej časti pod názvom Ščedryj večur nám boli priblížené na vynikajúcej úrovni piesne, ktoré sme spievali ešte ako deti, keď sme chodili po ščedrovaniu. Oči, líca, chrbát, srdce sa viditeľne prehrievali pri takých sprostredkovaných spomienkach na našu mladosť. Kto môže zostať vnútorne pokojný pri takých melódiách ako Jasna zvizda na vostoku, Narodivsja Isus Christos, Nova radosť stala, Nebo i zemľa, Dobrij večur tobi, pane hospodarju... Pritom spev bol sprevádzaný veľmi premyslenou kompozíciou, obsahovo bezprostredne  spojenou s textami jednotlivých piesní. Vo svojich spomienkach sme mohli vidieť, ako to bolo niekedy pri štedrovečernom stole, pri vianočnom stromčeku – jezulanku, keď na celú rodinu svietila Betlehemská hviezda, okolo nás lietali anjeli a za nadpozemsky krásnych zvukov ľudia prežívali radosť, družnosť, krásu a šťastie z toho, že sú v rodine, v prostredí najbližších a táto neopakovateľná atmosféra božskej ľudskosti sa vystupňovala vo chvíli, keď do našich domovov prišli koľadníci-štedraci. Túto prenádhernú atmosféru a naozajstnú podstatu Štedreho večera  naši Puľsáci nám priblížili veľmi živo a presvedčivo.

V druhej časti Novoročného koncertu nás vystupujúci voviedli do nového 2017 roku s obrovskou dávkou emócií, temperamentu, úsmevu, v niektorých prípadoch až akrobatiky. To sa už ťažko opisuje, lebo vo svojom žánri to bolo skutočne umenie na najvyššej možnej úrovni. Hlboké charakteristiky tvorivej činnosti človeka  hovoria, že  umenie  je  cit, vyjadrený slovami, hudbou, tancom! No a tých hlbokých a nádherných citov zažili návštevníci koncertu v piatok 13. januára 2017 v DJZ vďaka PUĽS-u  mnoho a na veľmi vysokej a hlbokej úrovni. Bola to zmes najmä karpatoruskej ľudovej kultúry v spracovaní skutočných profesionálov. Niektoré z tých melódií človeka sprevádzajú po celý život a pritom stále znejú akosi po novom. V tom je sila skutočného umenia.

V Novoročnom koncerte PUĽS-u bola venovaná aj spomienka na tragicky zosnulých Alexandrovcov. Účinkujúci prišli na scénu v legendárnych ruských krojoch a zatiahli ruskú pieseň, ktorou poslali pozdrav svojim kolegom do spevácko-hudobno-tanečného neba (slová konferenciera). Bol to vlastne hlboko precítený nekrológ za nás všetkých.

Na scéne sa v rýchlom slede striedali tance, piesne a celý koncert obohatili dve krásne mladé speváčky ako hosťky, do ktorých sa zapozerali a započúvali zrejme všetci návštevníci.  Prvýkrát fanúšikovia PUĽS-u videli a počuli v ich podaní židovské piesne a tance. Tie potvrdili, že umenie, ktoré vychádza z hlbokých koreňov konkrétnej etnokultúry si zaslúži tie najkrajšie prívlastky. Pri týchto tancoch a spevoch  sa vo mne objavili asociácie: Budem Ťa velebiť celou svojou mysľou, celým svojim srdcom a celým svojim telom.

No a záver? Ako ho len priblížiť slovami?!  Za spevu a v zhudobnenej  podobe známej pesničky:

Divčino moja, Prejaslavko,

Daj meni večerjati, moja lastivko....

Puľsáci nás dostali do stavu, v ktorom aj naše nohy  pod sedadlami drobčili,  ruky dlho tlieskali, ústa pospevovali a oni predvádzali hopákové kreácie ako v rozprávke. Všetci sa pritom milo a určite šťastne usmievali, lebo im vyjadrovali obdiv  a lásku stovky návštevníkov. A tento záver, keď všetci návštevníci opakovane  postojačky, pokričiačky (standing ovation) vyjadrovali hlbokú úctu našim vynikajúcim umelcom, pokračoval dlho.  Pritom sme si hovorili: To bolo svetové! A neboli to iba slová, vyvolané bezprostredným dojmom z  koncertu.  Veď ich potvrdil aj režisér programu p. Moravčík, keď vo svojom príhovore zdôraznil:  Tento súbor by mal ísť do iných krajov Slovenska, do iných krajín Európy, ba aj mimo Európy. Je svetový! No, zopakoval naše slová. Puľsáci v onen deň sviatočný prekonali – sami seba. A to je už čo povedať. Táto atmosféra pokračovala aj na recepcii, na ktorej vystúpil takisto dirigent p. J. Selčan. Mne ostal v pamäti jeho obraz, s akým neobyčajným temperamentom dirigoval svoj orchester a občas si utieral pot z tváre. On sa asi viac zapotil, ako tanečníci pri spomínanom hopáku. Celkovú pohodu vystihuje aj záverečný  pohľad na vystupujúcich – viacerí si navzájom podávali ruky a blahoželali si k výkonu. Oprávnene.

Moju dušu potešilo aj stretnutie s rodákmi z Kamjienky, ktorí prišli na predstavenie v dvoch autách. Niektorí z nich, ako napríklad starosta Ing. Jedinák, kedysi tiež tancoval v Barvinku hopáka. Možno si pritom moji rodáci aj zatiahli našu hymnu.

J. S.